Žraloky na Kube

Jardines de la Reina - Kráľovnine záhrady na Kube

Sústava ostrovov a útesov v mangrovníkovom pásme na južnej strane ostrovného štátu Kuba, dostali vzletný názov "Kráľovnine záhrady". Právom. Neporušenosť prírody, absencia turizmu, odpadu a ďalších negatívnych faktorov znamená, že pre nás potápačov predstavujú Jardines jednu z najkrajších lokalít sveta.

Cesta

Dostať sa zo stredu Európy na toto odľahlé miesto nie je až také jednoduché. Potápač sa musí obrniť trpezlivosťou, alebo cestu rozseknúť nejakou zástavkou - ako v našom prípade 2 nocami v hlavnom meste ostrova Havane.

Našinec sa musí dostať zo svojho bydliska na nejaké letisko (zopár hodín), potom preletieť do niektorej z európskych metropol, odkiaľ lietajú transkontinentálne aeroplány (zopár hodín). Nasleduje dlhý let (8-10 hodín) a pristátie v Havane. Presunúť sa busom na juh do prístavu Jucaro trvalo nám 7 hodín. A preplávanie loďou na súsostrovie Jardines ďalších 6 hodín.... to je naozaj dosť.

Naša loď

Niesla názov Halcón (španielsky = sokol). Bola to útulná lodička so 6 timi kajutami pre potápačov a ďalšími pre posádku. Zadná paluba nám slúžila ako jedáleň, predná ako "slniareň" a na hornú sme sa prakticky počas týždňa ani nedostali. Klimatizovaný salón sa po 2. ponore veľmi často menil na "siestareň". Trochu nás zarazil miniatúrny divedeck, absencia kompresorov a potápačských doplnkov. Ale až neskôr sme pochopili ako to vlastne bude fungovať s potápaním.

Posádka

Bola nenápadná a veľmi príjemná. Šéfovalo jej (napodiv nie skipper) malilinké ženské stvorenie, ktoré dostalo ihneď prezývku Corazón (španielsky = srdiečko). Okrem nej kuchár (zjavne s vyšším vzdelaním, než bolo potrebné na povolenie lodného kuchára) pomocný kuchár - čašník, skipper a plavčík. Na palube s nami tiež býval jeden z Divemasterov.

Strava

Stojí za osobitný odstavec. Prakticky všade na svete, na všetkých safari čo sme absolvovali bola strava skvelá. Ale to, čo predviedli kubánci predčilo nielen naše očakávania, ale zatienilo všetko, čo sme dovtedy baštili. Ryby - langusty - pomazánky - omáčky - čarodejník v kuchyni nepoznal hranice! Corazón nám k tomu po poslednom ponore vždy namiešala nejukú tú Piňakoládu, Dajkiri, Mojito či čosi iné rumové. Naozaj sa to dalo vydržať.....

Spôsob potápania

Na naše prekvapenie, všetky naše potápačské veci sme zanechali na 2 menších laminátových člnoch so zdvojenými závesnými Yamaha motormi. To znamená, že sme do člnov prirazených k materskému plavidlu nastupovali len v plavkách a s počítačmi na zápästiach. V člne nás vždy čakali plné, respektíve vymenené fľaše so zmontovaným verzaigom. Hoci nás bolo 9 potápačov, vždy sme na lokalitu vyrážali oboma člnmi a s dvoma Divemasterami.

Prírodné podmienky

Všetky lokality mali pevne ukotvené mooringy, čím odpadli problémy s kotvením. Jazda člnom trvala maximálne do 15 minút. Ponory boli do príjemnej hĺbky 30 metrov ateplota dosahovala koncom februára pre nás neskutočných 17-28 stupňov Celzia. Viditeľnosť bola dosť premenlivá. Od občasných 2 desiatok metrov, až po pár metrov nie veľmi sa odlišujúcich od našej Gulášky. Najviac závisela viditeľnosť od prílivu/odlivu na tomto súostroví.

Charakter lokalít

Potápali sme najmä dva druhy lokalít:

- hlbšie zostupy (25-30 m) na útesoch a stenách a

- plytšie (10 - 20 m) koralové záhrady.

2 ponory sme absolvovali na rozoklaných skalách s krátkymi kaňonmi, tunelmi a jaskynkami.

Koraly

Informácie od našich priateľov boli presné. Skutočne farebnosť, diverzita a koralové variácie boli o poznanie chudobnejšie, než na aké sme zvyknutí z Červeného mora.

Z farieb vyhrávala hnedá a šedivá. Až podrobnejšií pohľad, či makrofotografie odhalili farebnosť tunajších korálov. Aj húb a rias bolo akosi pomenej.

Ryby a rybičky

Podobné tvrdenie asi obstojí, ak by sme hodnotili menšie farebné ryby. Nie že by ich nebolo, len to neboli tie záplavy ako vindopacifickej oblasti. Stačilo sa však lepšie prizerať a našinec - fotograf mohol objaviť dostatok vhodných rybých hercov.

Žraloky

Až tam na mieste sme si uvedomili, že slogan základne, v duchu: "vrátime Vám peniaze, ak neuvidíte žraloka...", nepredstavoval pre miestnych vôbec žiadne riziko. Čosi ako keby sme sľubovali návštevníkom našeho centra na Korčuli, že uvidia morského ježka.

Žralokov bolo veľa, veľmi veľa. Len čo sme sa priviazali o bóju, zjavili sa na hladine plutvy Žralokov hodvábnych. Počas celého ponoru nás sledovali malinkými očami a bezpochyby na diaľku oňuchávali.

Na hlbších ponoroch sme videli množstvo Karibských žralokov, pripomínajúcich nám našich starých známych z Egypta - "blaktipákov". Mali širšiu hlavohruď a "gulatší" úsmev. Povesť o nich však vravela, že sú o čosi odvážnejšie a jedovitejšie ako ich hodvábny kolegovia.

Garupy

Aj keď miestne žraloky dosahovali dĺžku do 3,5 metra, mohutynosťou a tónážou rybaciny nad nimi jasne vyhrávali garupy, ktoré Noel (náš starší Divemaster a úžasný pohoďák) nazýval Goliah groupers (goliáš).

Boli to impozantné stvorenia, s dĺžkou presahujúcou potápača s plutvami a hmotnosťou minimálne 150-180 kg. Obrovská papula, vejárovité prsné plutvy a mohutný chvost z nich robili skutočných pámov miestnych vôd. Netrúfnem si odhadnúť ich vek, ale rozhodne boli staršie ako my!

Ostatné potvory

Videli sme zopár rají, korytnačky a pochopiteľne aj hrozivo vyzerajúce barakudy. Ich podobnosť s našimi šťukami, bola istotne len náhodná. Len čeluste mali oproti našim predátorom akési mohutnejšie. Murény tu mali celkom exotickú žlto-zelenú farbu a chobotnice boli väčšie ako v Mediteráne.

Osobitne sa nám všetkým páčili strieborné Tarpoony. S veľkými šupinami a papuľami smerujúcimi nadol obývali najmä okolie jaskýň, priehlbní a podmorských kaňonov.

Kde tu sa mihol aj roztomilý Nurse Shark s fúzami.

Krokodýl

Medzi adrenalínové zážitky na Kube môžeme pokojne zaradiť aj šnorchľovanie s krokodýlom. A vôbec sa nehanbíme, že ten náš krokodýl, ku ktorému sme vliezli do vody bol len taký 1,5 metrový dorastenec. Veď keď prišla jeho 3 metrová mama, nik z nás nešiel ani len k rebríku na korme lode......

Iguany

Jedno popoludnie nás vzali na miestnu pláž. Ihneď po tom, ako sme sa blížili k pobrežiu sa z bušu začali vynárať iguany a nejaké mietne hlodavce. Vodu nám lízali priamo z rúk a ovocie, ktoré im naši Divemasteri priniesli im evidentne chutilo.

Cassimbas

Po skončení nášho potápačského programu na sústroví Jardines de La Reina, sme si ešte individuálne autami z požičovne zašli do mestečka Playa Girón. Práve tu, v oblasti Zátoky svíň robili naši českí kolegovia v 80-tych rokoch minulého storočia rozsiahli prieskum zatopených jaskýň.

Vybrali sme si dve z nich s názvami Cueva Chechoslovaque (prekladať istotne netreba) a El Brinco (skok). Ponory v týchto kubánskych cenotoch boli pre nás skutočným zážitkom. Voda na hladine jazierok lokalizovaných v džungli bola sladká. Už po pár hĺbkových metroch sa haloklínou menila na slanú.

Náš sprievodca s výstrojom s ktorým by si väčšina z nás etrúfla ani na Zlaté piesky nás viedol niekoľko desiatok metrov dlhým prienikom do útrob jaskyne. Netreba zdôrazňovať, že farba vody vo vchode pri návrate von bola neopísateľná. Jaskyne mali aj čiastočnú krasovú výzdobu a krásnu farebnosť podľa prítomnosti minerálov. Pre nás mierne mrazivou perličkou boli taratntuly po tom, čo sme sa vynorili na hladinu v jednom zo sifónov jaskyne.

A čo ešte

Kuba je zaujímavá krajina. Havana so svojou koloniálnou kultúrou rozhodne stojí za návštevu. Trinidad, kedysi svetoznáme prekladisko otrokov, vyzerá aj dnes v roku 2013 akoby tam zastal na 200 rokov čas. Boli sme v pralesoch, kúpali sa vo vodopádoch, navštívili cukrovar aj tabakovú plantáž.

Zhodli sme sa na tom, že ak cestovať na Kubu - tak teraz. Ktovie ako bude cestovný ruch na tomnto ostrove vyzerať po predpokladanej zmene režimu a vstupu dravého kapitálu.

O podmienkach za akých môžeš s nami vycestovať na najbližší zájazd na Kubu referujeme na tomto mieste .