Vytiahli sme trpaslíka

Po viac než troch rokoch sme vytiahli z vody "nášho" trpaslíka

V roku 2008 sa nám podarilo obstarať si zo záhrady jedného člena nášho klubu celkom obyčajného záhradného trpaslíka. So špicatou čiapočkou, večne veselým výrazom v tvári a rozprávkovou bradou. Bohužiaľ, len jedného (pôvodne sme ich chceli mať sedem) ale potešili sme sa aj jednému. Bez veľkej pompy sme ho v máji 2008 potopili na seneckej Guláške, mimo všetky atrakcie, aby „mal svoj pokoj“. Zo samotného ponorenia, respektíve zo súše tesne predtým ako sa namočil, jestvujú presne 3 snímky.

Odvtedy náš záhradný Permoník, žil svoj život pod vodou. Pekne potichu, so svojim veselým úsmevom pozoroval dianie okolo seba. Ryby – raky – občas potápač. Pre nás, ktorí sme mali radi „náš flek“ pri paneloch na polostrove, sa stal dôverným spoločníkom. Často sme ho šli pozrieť, či už pri povinnom „kolečku“ s kurzistami – nováčikmi, alebo sa stal vyhľadávaným objektom pre frekventantov kurzu pre pokročilých potápačoch pri ponoroch, v rámci ktorých sa zoznamovali s kompasom. A Peter, v rámci individuálnej "kefovačky" ho pravidelne čistil.

Jeho miestom bolo mierne návršie, obkolesené štrkovitou lysinou, ktorá z nejakého dôvodu nezarastalo vodnou flórou. Tam z hĺbky 7 metrov sa na nás niekoľko sezón usmieval tak, až sme si všetci k Permoníkovi vybudovali vzťah. Nebolo ťažké ho nájsť, tých 18 kopov od našej plošiny smerom presne na severozápad by sme boli všetci z Aronnaxu schopní preplávať aj poslepiačky.

Ale na jeseň 2009 sa všetko zmenilo. Buldozéry a ďalšie mechanizmy sa zahryzli do brehov nášho polostrova. Padli stromy, zmizli schodíky do vody a ostali len hádky s „pomfidérnymi“ majiteľmi tohto kúsku zeme na polostrove. Prestali sme chodiť potápať do tejto časti Gulášky a náš Permoník osirel.

Až v októbri 2011 sme sa konečne zišli viacerí s odhodlaním ho lokalizovať a vytiahnuť opäť na súš. Pochopiteľne na polostrov sme sa autom nedostali. Museli sme si výstroj k „našim“ panelom odniesť na chrbtoch. Po vstupe do vody nás čakalo prekvapenie. Všade tam, kde bol len štrk boli rastliny až do výšky 40-60 cm od dna. Ani naša plošina už nebola na mieste a tak nám hľadanie trpaslíka trvalo dlhšie ako sme čakali.

Nakoniec sme ho lokalizovali. Ležal na bruchu. Na štrkovitej lysine bola len jeho spodná časť s podstavcom, pričom trup a hlavu mal vo vodnom poraste. Prekvapilo nás, že cementový Permoník mal na sebe aj po rokoch pekne zachovanú farbu. Vytiahli sme ho ako „starého kamaráta“. Teraz nám bude strážiť záhradu na základni Aronnax v Domčeku na Líščich Nivách v Bratislave.

Teraz sa chceme vrátiť k nášmu pôvodnému projektu. Nemá niekto zbytočného záhradného trpaslíka? Ešte nám ich treba 6......

Ďalšie fotky nájdeš na webovom albume Klubu Aronnax.