Vrak Milford Amoco Haven

Jedným z najväčších (a pre rekreačných potápačov aj dosiahnuteľných) vrakov na svete je pod cypruskou vlajkou kedysi plávajúci tanker Milford Haven. Potápanie a prehliadka tohto vraku sú oprávnene považované za jeden z najkrajších a najúžasnejších skúseností, aké prístrojové potápanie k vrakom ponúka. Viac sa o Taliansku dočítaš aj v našej sekcii o destináciách.

Ceny a termíny

máj 2012	Vrakové potápanie v Taliansku	neurčená

Cesta a presuny

Do talianskeho Janova sa presunieme individuálnou dopravou. Transport ťažkého potápačského materiálu zabezpečí naša CK.

Ubytovanie a strava

Bývať budeme v bežnom 3 hviezdičkovom hoteli s dvojposteľovými klimatizovanými izbami s balkónom a kúpeľňou. V rámci ceny budú raňajky formou švédskych stolov. Obedy a večere si musia účastníci zájazdu riešiť individuálne.

Časový harmonogram

Predpokladáme príjazd účastníkovvo štvrtok vo večerných hodinách. Potápačskými dňami budú piatok a sobota. V prípade nepriaznivého vývoja počasia aj nedeľa.

História plavidla

Plavidlo Milford bolo postavené v lodeniciach v Cardize a odovzdané firme Amoco v roku 1973. Išlo o impozantné plavidlo s dĺžkou 334 ma šírkou cez 50 m. Bolo prvým z 4 kusovej série. V jeho 14-tich nádržiach bolo možné transportovať až 230 000 t ropy. Poháňaný bol dieselovými motormi s výkonom 30 000 HP a schopný plávať rýchlosťou 15 uzlov.
V roku 1985 bol Amoco Milford predaný spoločnosti Haven Maritime Corporation a premenovaný na Haven. Už pod libérijskou vlajkou putoval však k ďalším, tentokrát gréckym majiteľom. Počas Iracko – Iránského konfliktu v roku 1988, bol tanker napadnutý iránskou fregatou a utrpel vážne škody. Odtiahnutý bol do Singapúru, kde mu opravili kotle, motor a kormidlo. Od roku 1990 bol späť na vode.

Požiar lode

8. apríla loď vezúca iránsku ropu dorazila do Janova, kde vyložila časť svojho nákladu. Potom Haven zakotvil v prístave, čakajúc na ďalšie rozkazy. 11. apríla ráno začala posádka s rutinným manévrom prečerpávania časti nákladu s cieľom upraviť plavebný ponor lode. Prednými nádržami odrazu otriasol silný výbuch, po ktorom o pár min nasledovala ďalšia explózia na korme a loď zachvátil obrovský požiar. Námorníci sa márne snažili s ohňom bojovať. Nakoniec vzplanula aj nafta. Z posádky sa zachránilo len 31 členov. Viacerí uhoreli za živa a telo kapitána sa nikdy nenašlo. Horiaca loď strácala obrovské množstvo ropy a ešte tej noci sa začala potápať. Jedny experti doporučovali odtiahnúť plavidlo čo najďalej na otvorené more a nechať ho tam klesnúť. Iní chceli nechať Haven v plytkých vodách, aby sa tým uľahčili čistiace operácie.

Potápanie

V taliansku budeme spolupracovať s miestnou základňou. Prvé ponory budú plytšie, na zorientovanie sa na vraku tak obrovských rozmerov. Na druhý (tretí) deň sa potom ponoríme aj hlbšie.

Požiadavky na potápačov
Doporučovanou kvalifikáciou a tým aj predpokladanou úrovňou skúseností je pokročilý certifikát technického potápania na úrovni Advanced Nitrox Diving a Dekompreného potápania . V záujme dlhších časov na dne, celkom iste použijeme aj zmesi plynov. Povinným je potápačské poistenie a lekárska prehliadka nie staršia ako 6 mesiacov.

Vybavenie základne
Naše partnerské centrum má štandardne vybavenú základňu, na ktorej nechýba dostatočný počet fliaš, ktoré sa plnia kyslíkovo kompatibilným kompresorom Bauer. Problémom nie sú plyny či dvojité zásobníky. Jej požičovňa, má dostatok materiálu a techniky pre prípad, že sa ti niečo pokazí alebo stratíš časť výstroja.

Potopenie plavidla

Veliteľ prístavu Alati sa rozhodol pre transport lode na otvorenú vodu. V okamihu keď sa dostali na hĺbku približne 500 metrov, nasledovala ďalšia silná explózia a Haven stratil asi 80-metrový kus provy. Zbytok bol vlečený k pobrežiu neďaleko výbežku Punta di San Martino medyi Arenyanom a Cogoletom. Tu po dvoch dňoch obáv spojených s možným katastrofálnym únikom ropy do mora oheň náhle zhasol. 14. apríla 1991 Haven zahalený v obrovských kúdoloch dymu zvolna klesol ku dnu zanechajúc po sebe rozsiahle ropné škvrny. Aj napriek skutočnosti, že veľa ropy zhorelo a nasadeniu všetkých dostupných prostriedkov v rátane plávajúcich zábran sa nafta rozliala po okolitých plážach a spôsobila nevyčísliteľné škody.

Milford Amoco Haven dnes

Haven, respektíve jeho skrátený (asi 250 dlhý trup) dnes leží vo vzpriamenej polohe na dne vo vzdialenosti jednej námornej míle od pobrežia a je potápačom voľne prístupný. Jeho trup siaha do hĺbky 90 metrov, pričom horná hrana plavidla sa potápa v hĺbke okolo 33 metrov.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o ponory na otvorenom mori a v hlbších vodách patria zostupy na Havene do kategórie pokročilého potápania. Horná paluba a čiastočne odrezaný komín (aby neobmedzoval plavbu veľkých lodí) je časť, vhodná pre zdatnejších rekreačných potápačov. Rôzne bóje a laná ukotvené k palube vedú ku komínu a korme, čím sa redukoval počet vážnejších nehôd, ktoré sa tu v minulosti stali. Palubná nástavba má strechu v 33 metroch. Zakrýva mostík, pod ktorým sú dôstojnické kajuty a ďalej dolu pokračujú ubytovacie paluby.

Ponory na vraku

Kamkoľvek sa na vraku pozrieš, všade uvidíš niečo zaujímavé, preto nie je ľahké rozhodnúť, či svoj limitovaný čas pod vodou venuješ sledovaniu detailov, alebo obdivovaniu impozantného profilu, chodieb, krídiel mostíka zakriveného požiarom a ventilátorov. Jednou z možností je opustiť palubu, vydať sa hore smerom ku korme a prehliadnúť si dve týčiace sa sťažňové konštrukcie a gigantický komín. Jeho odrezanie nám potápačom dnes umožňuje nesmierne zaujímavý pohľad do jeho útrob.
Zostúpiť sa dá aj k palubám ležiacim oproti mostíku, kde sú k zhliadnutiu navijaky, káble, rebríky a lávky. Vynechať nemožno obrovský mostík, alebo venovať pohľad z chodieb dolu na morské dno. Je tak hlboko, že ho neuvidíš ani pri mimoriadne čistej vode. Patrične certifikovaní technickí potápači, si možno budú chcieť prezrieť útroby vraku. Tu je minimálna hĺbka 65 metrov. Skúsení vrakoví potápači môžu zostúpiť aj do strojovne, treba však mať na pamäti, že táto začína v 55-tich a siaha až do hĺbky 75 metrov.

Kolonizácia Havenu

Trup aj všetky konštrukcie vraku sú aj napriek relatívne nedávnemu potopeniu (1991) celkom zarastené. Obývanie vraku takouto rýchlosťou a s takou intenzitou vzbudilo záujem biológov. Najskôr prišla populačná explózia trubkových červov. Ďalším dominantným organizmom boli bezstvolové lilijice, ktoré pokryli telo a ďalšie konštrukcie vraku takmer bezozbytku tak, že vyzeral ako galéria, odená do hustých girland mnohofarebných pier. V posledných rokoch ich však ubudlo a boli nahradené farebnými sasankami Corynactis viridis spoločne s morskými hubami, ustricami a spústom rýb a ďalšími zástupcami fauny a flóry Stredozemného mora.
Prečo taká masívna kolonizácia behom pomerne krátkej doby? Biológovia zastávajú názor, že vzhľadom ku skutočnosti, že sa Haven potopil v oblasti s piesčitým dnom a silnými prúdmi, ktorá má dostatok planktonu. Okolie, bez útesov a skál neposkytuje mnoho príležitostí k tomu, aby sa mohli morské organizmy uchytiť. Oheň očistil povrch lode, v podstate ho vysterilizoval a tým umožnil jeho rýchle osídlenie. Morské organizmu tak na ňom nenašli nič, čo by im bránilo v kolonizácii. Naopak, znečistenie okolia priviedlo život paradoxne práve k vraku.

Poznámka:

Ďakujeme Martinovi Strmiskovi www.aquasphere.sk , Petrovi Vaverkovi www.vaverka.net ako aj www.havendiving.com za poskytnuté fotografie.