Životopis Julesa Verna

Jules Gabriel Verne (1828 – 1905)

Francúzsky spisovateľ dobrodružných románov a jeden zo zakladateľov sci-fi žánru sa narodil 8. februára 1828 v Nantes.

Detstvo

Ranné roky Julesa Verna sú spojené s ostrovom Feydau uprostred Loiry, kde vyrastal. Tu v kruhu kamarátov a prežíval detské dobrodružstvá a sníval o cestách po celom svete, ba aj za jeho hranicami. Jeho strýko Châteaubourg, ktorého aj s mladším bratom Paulom bol maliarom a značne podporoval chlapčenské sny malého Julesa. Často si u neho prezerali albumy s vlastnými kresbami z krajín, ktoré spoznal a ktoré chlapcov nesmierne zaujímali.

V lete roku 1839 sa chcel len 11-ročný Jules najať ako plavčík na trojsťažník Coralia, plávajúci do Indie. Jeho rodičia to však zistili a zabránili mu odísť. Verne nakoniec na prianie otca vyštudoval právo, hoci chcel byť umelcom. Písal drámy a intenzívne študoval matematiku, astronómiu, geológiu. Všetko zaujímavé, čo sa dozvedel, si zapísal, jeho kartotéka obsahovala 20 000 lístkov.

Rodina

V roku 1857 sa nie príliš premyslene oženil s Honorinou Hébé Morelovou. Aby uživil rodinu, pracoval ako burzový maklér. Z manželstva vyšiel syn Michael. Ten po jeho smrti dopísal jeho rozpísané diela, ktoré vyšli pod menom Julesa Verna.

Svoju prácu obchodovania s akciami však nenávidel a tak stále viac unikal do literatúry. V roku 1862 sa zoznámil s nakladateľom Pierrom Julom Hetzelom, ktorý ako jediný z vtedajších parížskych vydavateľov bol ochotný vydať jeho prvé dielo „Päť týždňov v balóne“. Ponúkol mu zaň na vtedajšie pomery slušnú sumu 10 000 frankov. Román zožall obrovský úspech, preto Hetzel uzavrel s autorom exkluzívnu zmluvu na 20 rokov, v ktorej sa Verne zaviazal, že napíše dva romány ročne za identický honorár 10 000 frankov/román. Táto zmluva ho finančne zaistila a umožnila mu živiť sa iba písaním. Ale Hetzel mu honorár postupne zvyšoval. Až päťkrát zmenil zmluvu a z Verneho urobil boháča. Verne svoju rodinu presťahoval z Paríža do Amiensu, manželkinho rodného mesta. On sám občas cestoval do Paríža, pod zámienkou, že ide za nakladateľom, navštevoval milenku. Kúpil si loď, nazval ju San Michelle a plavil sa s ňou po mori bez ženy a bez detí, bez nutnosti hrať úlohu úspešného spisovateľa.

Dielo

Julesa Verneho považujeme za skutočného vizionára. Bol fantastom, ktorý videl do hlbokej minulosti i budúcnosti. Tak ako skutočná realita, ani jeho pohľad nebol vždy „ružový“, ale odzrkadlovaj aj temné stránky vedy, pokroku a ich možného zneužitia. Pri čítaní jeho románov sa niekedy zdá, akoby sa Verne nejakým zatiaľ neznámym spôsobom dostal k dnešným novinám a čerpal z nich. Jednoducho našinec niekedy odmieta veriť, že by si nejaký človek mohol toto všetko len tak jednoducho vymyslieť.

Roku 1865 predpovedal v románe „Cesta na Mesiac“ let kozmickej lode Apollo. Americkí kozmonauti po návrate pristáli len štyri kilometre od miesta, ktoré im on určil storočie predtým. Neuveriteľne presne prepočítal rýchlosť potrebnú na prekonanie zemskej príťažlivosti, dráhu aj dĺžku letu, a vedel aj to, že to budú Američania. V knihe „Honbe za meteoritom“ upozornil ľudí na to, že z vesmíru môže priletieť kameň, ktorý bude katastrofou pre Zem. Možnosť eliminovať hrozbu, ktorú vtedy všetci odmietli ako nepravdepodobnú, dnes skúmajú renomovaní vedci. Napísal 65 kníh a vo svojich víziách zobrazil prvý telefonický prístroj, prvý zvukový film, prvé elektrickú sieť, prvý automobil, lietadlo, ponorku i potápačský výstroj vrátane množstva technických nápadov, ktoré stále čakajú na realizáciu.

Verne v rámci hľadania inšpirácie pre svoje romány veľa cestoval. Navštívil severoafrické pobrežie, Baltské more, USA ale aj Rusko. V roku 1871 napísal román „20 000 míľ pod morom“ a čitateľom, z ktorých mnohí ani netušili, ako vyzerá oceán, predstavil vodný svet a jeho pestré rybie „obyvateľstvo“, predovšetkým však kapitána Nema a jeho ponorku Nautilus. Na mieste osamelého dobrodruha, nedoceneného génia, ktorý pretrhol všetky kontakty so svetom a vystačí si sám so svojimi vynálezmi, by Verne zrejme najradšej videl sám seba. Nemo sa v románe „Tajuplný ostrov“ ešte raz vráti, jeho autorovi sa však začína rúcať svet.

Na jednej z večerných vychádzok ho jeho synovec Gascon postrelí do nohy. Chlapec nakoniec skončí v blázinci a Jules zostal do konca života krívať. Po smrti otca, priateľa, strate milenky prepadne silnej depresii. Navyše ho trápi cukrovka, choroba, na ktorú v tej dobe ešte nejestvujú lieky. V románe „Pán sveta“ vytvoril Robura Dobyvateľa, negatívny protipól k Nemovi, utiahnutého idealistického vynálezcu. Postupne ho mení na bezohľadného megalomana, ktorý chce ovládnuť svet. Verne predpovedal storočie, v ktorom nastúpia práve takíto megalomani. Robura ešte stihol potrestať, nechal ho zahynúť pri elektromagnetickej búrke, ktorú sám vyvolal. Ale fakt, že o desať rokov vypukne prvá svetová vojna, ovplyvniť nedokázal.

Význam diela

Jules Verne je autorom mnohých ďalších románov, či už cestopisných alebo spadajúcich do kategórie vedecko-fantastických románov. Jeho tvorba patrí medzi základné kamene svetovej literatúry pre mládež a jeho knihy sú podnes obľúbené, prekladané a čítané.

Jules Verne zomrel 24. marca 1905 v Amiens.