Veľká jaskyňa - Big Cave (Velo Dance)

Poloha: útes pri myse Velo Dance

Hĺbka: 10 - 30 metrov

Zaujímavosti: kaverna s prislúchajúcou jaskyňou v skalnom masíve

Poznámka: skutočne gigantický podvodný priestor !

Ponor na tejto lokalite patrí k takzvaným „nezabudnuteľným“. Do pamäte potápača sa istotne nezapíše bohatstvom morskej fauny, na ktorú je Jadran ako je všeobecne známe relatívne chudobný. Na stránke v potápačskom denníku však nebudú chýbať osobné dojmy v podobe výrazov ako: „monumentálne“, „gigantické“, „kolosálne“ či poeti napíšu priam „gargantuovské“.

Vela Špilja / Veľká jaskyňa je najvzdialenejšou lokalitou, na ktorú z nášho polostrova Prišćapac chodievame. Zaujímavá je pre nás hneď z niekoľkých hľadísk. Po prvé preto, že hlavná stena, na ktorú si zvyčajne po zakotvení člna musíme vyplávať až niekoľko desiatok metrov, je v tomto prípade hneď pod člnom a v tesnej blízkosti brehu. Po druhé, priamo z jej úpätia v hĺbke 24 m, sa dvíha vstupný portál ozrutnej kaverny. Kavernou (poslovenštený výraz z anglického “cavern”) nazývame vstupný sál jaskyne.

Ponor začíname ukotvením sa. Už sme spomenuli, že približne v hĺbke 7-8 metrov začína podvodná stena týčiaca sa nahor k hladine z hĺbky 28-30 metrov. Po rovnobežnom plávaní s líniou steny a prezeraní jej absolútne vertikálnej charakteristiky sa dostávame po 10 – 12 min k jej prudkému zalomeniu.

Aby bola scenéria vizuálne “dokonalá”, je totiž vstup do pažeráka Veľkej jaskyne akoby “za rohom”, čo po naplávaní si zo západnej strany spôsobí šokovité prekvápko. Ponor presne tak aj vedieme!

Prakticky celú výšku steny, ktorú sme od začiatku ponoru potápali, zaberá vstupná brána impresívnej jaskyne, do ktorej sa takto dá vplávať v hĺbke asi 14 metrov pod hladinou. Pochopiteľne, nad hornou hranou portálu je ešte zopár metrov kamennej hmoty.

Šírku vstupného otvoru odhadujeme na jeho základni pri dne na dobrých 60 metrov. V prípade podobnej jaskyne Cathedral na výbežku Rt Ključ, sme jej vstupnú bránu ilustrovali príkladom, že sa do nej vojde naraz hoci aj niekoľko autobusov. Ak by sme sa chceli pokúsiť o podobné prirovnanie u Vela Špilji, museli by sme si asi pomôcť niektorými s tých tými obrovitých mechanizmov, aké poznáme z revírov povrchovej ťažby uhlia.

Tu spomalíme a pokúšame sa preniknúť tmou, ktorá z tlamy jaskyne priam vyžaruje. Po tom, čo si naše oči privyknú na temnotu, opatrne vplávame do jej predsiene. Pred nami sa odkryje vstupný kuloár. Jeho rozmery ho radia na popredné miesto medzi jadranskými podvodnými jaskyňami. Akosi intuitívne sa držíme v rovnakej hĺbke v akej sme do priestoru z ľavej strany vplávali.

Vstupný portál má na priereze takmer ideálne bochníkovitý tvar, zatiaľ čo vnútorný objem sa približuje ku guľovitému tvaru. Výška kaverny je minimálne 18 m a dĺžka približne zodpovedá jej šírke. Ponor je vedený vo vnútri kaverny v hĺbke približne 15 – 16 metrov, čo je asi optický stred priestoru.

Veľkosť tejto skalnej „bubliny“ vynikne až vtedy, keď rad po obvode sa „plaziacich“ potápačov vytvorí svetelného hada. Až v pomere k dĺžke tela potápača spolu s jeho kužeľom svetla vyniknú jej proporcie. Čím viac potápačov, respektíve čím viac bateriek je v kaverne, tým krajší bude pohľad na jej útroby. Skúsenejší potápači možno skúsia namiesto horizontálneho plávania v konštantnej hĺbke po obvode, náročnejšie “cirkulárne” oboplávanie kaverny po línii bôkorysu s rozdielnou hĺbkou.

Väčšina potápačov si pochopiteľne všimne v zadnej časti vľký zával z kamenia, ktorý tvorí akési návršie, ktorého vrchol je len v 15 metrovej hĺbke. Za ním však končí zóna kaverny a začína ozajstné speleopotápanie. Do útrob jaskyne sa preto z pochopiteľných príčin príliš netlačíme.

S primeraným výstrojom a výcvikom je možné zával prekonať a preplávať až na koniec jaskyne, ktorá pokračuje ďalšími približne 80-timi metrami.

Jaskyňa má tvar akejsi členitej pančuchy, s priamym smerovaním do vnútra skalného masívu. Jej boky sú zakrivené s občasnými absidami, pričom sa jej chodba postupne zužuje. Spolu s našou „bublinou“ tak Vela Špilja od vchodu s otvorenou vodnou hladinou dosahuje dĺžku zhruba 110 metrov. Pri dobrej viditeľnosti (a pochopiteľne za dňa), je aj z najvzdialenejšieho miesta ponad kamenný zával vidieť slabý svit vchodu.

Cesta späť na otvorenú vodu znamená znova zažiť ten neuveriteľný a určite nie všedný pocit začiatku, narodenia sa či hoci aj zmŕtvychvstania ak chceš….. Určite sa von neoplatí ponáhľať. Paleta, z ktorej bola namiešaná modrá farba vchodu, musela byť mimoriadne bohatá na sýte odtiene tyrkysovej.

Po tom, čo vyplávame von z jaskyne, zahneme na východnú stranu. Druhú časť ponoru strávime na kolmej podvodnej stene. Späť k člnu sa vraciame na hrane masívu, čo je pohľad, sám o sebe nevšedným. Neskoršie hľadanie chobotníc v ementálovito deravom podloží pod našim člnom, je už len rutinou. Nechá pokojne dozrieť myšlienkam a zážitkom z tejto veľkej kaverny.

Aj keď je Vela Špilja pre nás najvzdialenejšou lokalitou ktorú navštevujeme, jazda člnom na výbežok netrvá za ideálnych podmienok dlhšie ako 20 minút a ponor na nej rozhodne stojí za to!