Okolo polostrova - Penninsula (Prišćapac)

Poloha: z brehu priamo zo základne v Priščapaci

Hĺbka: 1 - 18 metrov

Zaujímavosti: jadranská príbrežná fauna a flóra

Ponor odporúčame začať skôr z východnej, než zo západnej strany polostrova. Vstup do vody je jednoduchý – plážový, pričom veľké kamene pri brehu ti pomôžu pri obúvaní si plutiev. Samotný polostrov je síce možné oboplávať za 15-20 min. Bola by to však rozhodne škoda, pretože jeho dno aj brehy sú príbytkami zaujímavých druhov rýb a ďalších živočíchov, ktoré stoja za podrobnejšie skúmanie, Vnímavému potápačovi sa tak môže, vzhľadom na obyčajne teplú a plytkú vodu ľahko stať, že sa mu oboplávanie polostrova predĺži hoci aj na 50 – 60 min.

Nemá zmysel sa prirýchlo ponáhľať von zo zátoky, prináležiacej k hotelovej pláži. Neustály pohyb plavcov, skokanov do vody z móla, častý výskyt potápačov aj víriaca voda za motormi malých člnov z miestnej požičovne plavidiel spôsobujú, že dno zátočiny láka chobotnice, sépie, morské ostrieže a ďalšie po potrave bažiace potvorky. Často sa stačí len zanoriť, jemne pohybovať nohami, dobre sa dívať, čo sa kde hýbe na dne.

Po tom, čo opustíme bezpečie plážovej zátoky, sa dostávame k jej ústiu na otvorené more. Za povšimnutie tu stoja skaliská v minimálnej, len 0,5 metrovej hĺbke. Ich ostré hrany, rozstupy, spolu s vertikálnym ryhovaním nám intenzívne pripomínajú “Zuby žraloka”. Nejde však len o podobu – v dutinách medzi “zubami” sa preháňajú húfy malých teplomilných rybičiek.

Ak sa od čeľustí odkloníš smerom do hĺbky, čaká ťa oboplávanie skaliska (cca 6 m hĺbky), ktoré sme pre svoj charakteristický tvar nazvali “Indiánov nos”. Najkrajší pohľad naň je zo severnej strany, z ktorej je jasné ako k svojmu menu prišlo. Kúsok povyše je ďalší z výrazných skalísk, ktoré v hĺbke len 5 metrov už pár rokov obýva menšia, asi 3 kilogramová garupa. Pravda, vidieť ju môžeš len cez deň, keď odpočíva vo svojom dúpäti. V noci kamsi chodieva…..

Ponor ďalej pokračuje ponad hlboké zárezy, kolmo sa ťahajúce smerom od polostrova na otvorenú vodu. Dá sa do nich ľahko zapadnúť a pri pozorovaní drobného makrosveta ľahko zabudnúť na svet tam hore.

Osobitným miestom nášho ponoru okolo polostrova Prišćapac je vplávanie si do “Kaňonu”. Ide o veľký skalný výhrez, spôsobený dlhotrvajúcou eróznou činnosťou vetra a vĺn. Každoročne sú v zime tieto časti polostrova bičované vetrami južných smerov, ktoré ho pomaly ale iste nahlodávajú. Kaňon je zo 6 metrov široký a raz tak dlhý. Na jeho dne je niekoľko skalísk (pravdepodobne odtrhnutých zo zrázu nad ním), ako aj puklín siahajúcich do masívu brehu. Najmä vyplávanie si z “Kaňonu”, s popoludňajším slnkom do chrbta predstavuje pekný vizuálny zážitok, s mnohými odtieňmi zelenej, modrej aj tyrkysovej.

Nesmieš tiež zabudnúť, na vyplávanie si viac smerom na more do našich podvodných “Záhrad”. Práve tu je najviac rýb, ktoré sa otŕčajú a promenádujú ta i späť ako skupinky dievčat na letnom kúpalisku.

Po tom čo sa dostaneš na juhozápadnú časť polostrova, tvoj zrak istotne zaujme skupinka akoby umelo za sebou postavených 8 skál. Robert ich trefne nazval “Snehulienkou a sedem trpaslíkmi”. Výraznejšie národnostné cítenie však prejavil pri ďalšom skalisku, o ktoré potápaním okolo polostrova zavadíš. Pre svoj tvar ho nazval “Matejovým klobúkom”. Pravda naši maďarskí Divemastri mu aj naďalej vravia “Matyás király kalapja”….. Nezabudni sa v jeho okolí poobzerať aj smerom ku hladine. V letných mesiacoch takmer na isto zbadáš aj zopár tesne pod hladinou hekticky plávajúcich morských ihlíc.

Pokojný priebeh ponoru, naruší už len skupina umelo rozsypaných skál, tvoriacich v hĺbke 5 metrov malé návršie. Práve z týchto skál každoročne postavíme 4 symetricky vztýčené veže. Majú predstavovať dominantu z rodného mesta ich staviteľa – “Bratislavský hrad”.

Koniec ponoru je už len kúsok. Ale netreba sa ponáhľať. Aj pre východnú stranu zátoky v tesnej blízkosti polostrova platí to isté, ako pre jeho západnú stranu. Vyhráva ten, čo sa vie pozorne dívať.