Čo je potápanie

Definovať potápanie, ako oblasť ľudskej činnosti v jedinom odstavci webovskej stránky asi nie je ľahkou úlohou. Môže za to skutočnosť, že potápaním je aj nádychový zostup na dno bazéna bratislavských Pasienkov aj exploračný ponor do útrob jaskynného systému kdesi na Yucatánskom polostrove. Pokúsme sa o hrubé rozdelenie potápania na:

• Rekreačné
• Technické
• Profesné
• Súťažné

Rekreačné potápanie

Rekreačnému potápaniu a jeho definícii sa venujeme v extra nasledujúcom článku v tejto sekcii. Na tomto mieste spomeňme aspoň to, že ho charakterizujú určité hĺbkové, časové a ďalšie obmedzenia. Jeho dominujúcou charakteristikou je, že ide o voľnočasovú aktivitu, ktorá nám má prinášať radosť a zábavu.

Technické potápanie

Všeobecne prijatými tézami o tom, čo normálny ponor robí technickým sú: použitie iných dýchacích plynov než stlačeného vzduchu, výmena dýchacej zmesi pod vodou, plánovaná stupňovitá dekompresia, dlhší pobyt v uzavretom priestore bez možnosti priameho výstupu na hladinu, hĺbka prekračujúca 39 metrov, extrémne ťažké vonkajšie podmienky ponoru, práca pod vodou alebo používanie neštandardného výstroja.

Technickí potápači sa nevenujú svojej aktivite pre peniaze. Naopak, technické potápanie je časovo a aj finančne veľmi náročné. Skôr v tejto aktivite hľadajú uspokojenie a naplnenie osobných ambícií. Spravidla ide o dobre trénovaných jedincov, ktorí sa snažia dokumentovať stav hlbšie potopených vrakov, mapovať jaskynné systémy a objavovať nové lokality.

Technické potápanie charakterizuje tiež používanie špičkového výstroja, dlhodobý a náročný tréning, kvalitná príprava, plánovanie a zabezpečenie ponoru. Len za týchto podmienok platí, že technickí potápači sa potápajú hlbšie, dlhšie a náročnejšie.

Profesné potápanie

V našich stredoeurópskych podmienkach sa profesní potápači združujú najmä v štruktúrach Hasičského a záchranného zboru. Aj členovia Poriečneho oddielu policajného zboru SR sú školení na úlohy spojené s akciami nad, aj pod vodnou hladinou. Ďalších potápačov môžeme nájsť v ženijných jednotkách Armády SR.
Okrem uvedených uniformovaných zložkách, sa potápači školia aj v rámci rôznych záchranných zložiek, akými sú napríklad:
• Vodná záchranná služba Slovenského Červeného kríža
• Bánska záchranná služba
• Jaskynná záchranná služba
• a ďalšie

Súťažné potápanie

Aj keď je dnes potápanie chápané skôr ako aktivita a nie šport, nechýba mu ani jeho súťažná forma. Pretekať sa môžeme dnes v športoch akými sú:
• Plutvové plávanie a rýchlostné potápanie
• Orientačné potápanie
• Distančné plávanie s plutvami
• Lov harpúnou, spearfishing
• Podvodná fotografia
• UW rugby a UW hockey
• Freediving

V prípade plutvového plávania a rýchlostného potápania ide o bazénové disciplíny podobné klasickému plávaniu. Pretekári, vystrojený monoplutvami a dýchacími trubicami prekonávajú trate od 50m až po 1500m. Napríklad 100m dlhý šprint plávu najrýchlejší za menej ako 35 sekúnd.

Orientačné potápanie, ktoré sa realizuje v jazerách a priehradách so sladkou vodou sa podobá na orientačný beh po súši. Pomocou kompasu a mapy pri ňom hľadajú potápači pod vodou umiestnené schránky.
Podobne aj v distančnom plávaní s plutvami sa súťaží pod holým nebom na tratiach od 5-7 km.

Súťažný lov harpúnou sa tradične praktizuje najmä v krajinách mediteránnu. Stále viac ho však vytláča podvodná fotografia, v ktorej si merajú sily fotografi na národnej aj medzinárodnej úrovni až po majstrovstvá sveta.

Priaznivci hier si môžu zmerať svoje sily v UW rugby, ktoré je populárne v Európe, či v UW hokeji hrávanom najmä v anglosaských krajinách.

Momentálne najpopulárnejšou a masovo rozširovanou formou súťažného potápania je freediving. Preteká sa tak v bazénoch, ako aj na voľnej vode. Medzi klasické bazénové disciplíny patria „statická“ aj „dynamická“ apnoe. V prvom prípade ide o vydrž v nádychu, v druhom o prekonanie čo najdlhšieho úseku pod vodou plávaním s plutvami. Na voľnej vode si potom v kráľovskej disciplíne „constant weight“ súťažiaci merajú svoje sily v tom, kto dopláva do väčšej hĺbky. Súčasný rekord (november 2009) drží český pretekár s výkonom 115 metrov. V disciplíne „no limit“ sa potápači zanáraju do extrémnych hĺbok so záťažou (akýchsi saní) a nahor k hladine sa vracajú za pomoci zdvíhacích vakov.