Rekreačné potápanie

Aj keď neexistuje presná definícia pojmu „rekreačné potápanie“, pravdepodobne si pod ním každý na rozdiel od profesného potápania predstaví užitočné napĺňanie voľného času a aktivitu, ktorá má prinášať radosť a zábavu. V duchu napĺňania týchto cieľov, je preto v iných jazykoch nazývané ako „športové potápanie“ či „fundiving“.

Tradičné rekreačné potápanie je zvyčajne chápané v rámci dodržiavania určitých parametrov ponorov. Týmito limitmi sú najmä:
• hĺbka do 39 metrov
• partnerský spôsob potápania
• časovo limitované zostupy
• potápanie na otvorenej vode

Hĺbkové obmedzenie do 39 metrov namiesto logickejších 40m je odvodené z imperiálnej sústavy jednotiek kde 130 ft (stôp) a zodpovedá približne 39m. Prekračovanie tejto hĺbky znamená vystavovať sa zvýšenému riziku „dusíkovej narkózy“ - opojenia z hĺbky, ako sa nazýva znížený stav vnímania spôsobený dýchaním stlačeného vzduchu. V hĺbkach pod 30m tiež enormne stúpa spotreba dýchaného plynu a vplyvom jeho zvýšenej hustoty, sa v porovnaní s menšími hĺbkami ťažšie dýcha. Aj preto sa v poslednom desaťročí preferuje skôr hĺbkový limit na úrovni maximálnych 30m.

Rekreačné potápanie vylučuje sólové ponory. Partneri si spolu ponor naplánujú, partnersky realizujú a aj vyhodnotia. Aj keď miera závislosti od svojho druha, nie je pri tomto spôsobe potápania neprimerane vysoká, jestvujú v športovom potápaní aj situácie kedy je žiadaná. Na druhej strane, je spoločné objavovanie krás podvodného sveta oveľa intenzívnejšie a určite aj príjemnejšie, ako by tomu v prípade samostatných zostupov.

Časové limity, je treba v rekreačnom potápaní chápať ako opatrenie, ktoré má zamedziť potrebe nejakých špeciálnych procedúr a postupov počas výstupu. V prípade dodržania týchto časov, môže potápač v ktoromkoľvek okamihu ponoru začať vystupovať a vynoriť sa priamo na hladinu. Ak by ich prekročil, bol by nútený vykonať pri výstupe na hladinu viacero takzvaných „dekompresných zastávok“ v určitých hĺbkach, na určitý čas. Takýto stupňovitý výstup sa využíva v technickom potápaní, ktoré charakterizujú väčšie hĺbky a dlhšie časy.

V protiklade s potápaním do jaskýň, zatopených banských priestorov, vnútra vrakov alebo iných objektov, znamená otvorená voda nad hlavou pre potápača voľný prístup ku hladine. Prerušenie ponoru, s následným výstupom na povrch preto patrí k bežným algoritmom riešenia neštandardných situácií v rekreačnom potápaní.

Zostupy, ktoré prekračujú rámec uvedených obmedzení, zaraďujeme väčšinou do oblasti technického alebo komerčného potápania. Vyžadujú oveľa vyššiu úroveň tréningu, výstroja, plánovania aj zabezpečenia zostupov.