Scuba Trekking, Čuňovo

Začiatok sezóny na jazere pri Bratislave

Čuňovské jazero bolo po dlhé roky potápačské tabu. Keď sme sa na túto prekrásnu vodu chceli v minulosti dostať, boli sme nútení uplácať, vymýšľať výskumné projekty či sa pod ochranným plášťom noci tajne zanoriť pod jeho hladinu. Naháňali nás všetci:
- dopravní policajti /pre údajne zakázaný vjazd motorových vozidiel..../
- ochranári /pre údajne mimoriadny výskyt vysokochránených rastlinných aj živočíšnych druhov../
- rybári /pre plašenie rýb chránených aj nechránených.../
- všetci ostatní /pre ktorých je prítomnosť potápačov jednoducho príliš exotický prvok v našich zemepisných šírkach..../.

Po čase tlak developerov, stavajúcich satelitné mestečká v okolí Bratislavy tak zosilnel, že aj hlas ochranárov v ňom zanikol. Najskôr Čuňovo prestalo byť nádržou na pitnú vodu a potom aj najprísnejšie chráneným územím. A tak sme sa sem takmer „legálne“ dostali aj my potápači.

Pravda – raj trval len chvíľu, až do doby keď na okraji oblasti /bohužiaľ niekoľko stoviek metrov od vodnej plochy/ inštalovali závoru. A tak – keď sa chceme ísť teraz pozrieť na „nášho“ sumca, ktorého mimochodom sledujeme už niekoľko potápačských sezón, nezostáva nič iné len „Scuba trekking“. Takto sme nazvali navláčenie všetkých tých súčastí výstroja, bez ktorých sa dnešný moderný potápač pod vodou nezaobíde. Nosíme ich na vozíkoch na chrbte aj v rukách.

Inak tomu nebolo ani vo sviatočnú sobotu 8. mája 2010. Extra dávku sklamania sme zažili hneď na začiatku. Rešpektujúc pravidlo, že vo vodách v okolí Bratislavy sa dá potápať len do 15. mája /kedy začína rybárska sezóna/ sme si pre 8. máj vybrali práve Čuňovo. Ale beda. Na jazere bola prinajmenšom stovka rybárov, ktorí mali akési preteky. Nezostávalo nič iné len čakať až pokiaľ neskončia.

Ale potom to už stálo za to: úhory na každom kroku, lepšie povedané po každom mávnutí plutvou. K tomu hejná mladých kaprov – takmer by jeden uveril, že sme ani neboli v sladkej vode!

Potápačskí benjamínci boli v tranze – veď videli živé ryby, starí psy sa radovali, že konečne vidia viac ako 4 metre vpred a my inštruktori sme sa potešili, že voda už mala konečne viac ako 17 stupňov Celzia.