Plavba otcov a detí

Dobrodružná plavba po Jadrane. Loď NAVAL.

Na tému „detskej lode“ nie je žiadna dišputa. Kto sa zúčastnil niektorého ročníka našej dobrodružnej plavby, ten neoľutoval. V rámci obmeny, sme zmenili domovský prístav, keď sme namiesto zo Zadaru tento rok vyplávali zo starobylého mesta trogir. Na palubu sme tento krát nabrali 10 dospelákov, 12 mladých pirátov a zopár tínejdžrov.

Po opustení prístavu sme zamierili do Omišu. Tu sme najskôr vykonali výsadok na pláž s pomocou nafukovacieho „banánu“ a neskôr zaútočili na všetky slastičárne a zmrzliny v meste. Hneď na 2. deň sme zažili jeden z vrcholov plavby – rafting na rieke Cetina, ktorej kaňon ústí do mora práve v Omiši. Najskôr nás naložili na autobus podozrivého vzhľadu a potom viezli do hôr po ceste, kde by sme sa nečudovali prepadu zbojníkov, či aspoň partizánskeho oddielu. Na hornom toku nás obliekli do plávacích viest a na hlavu nacapili modré helmy. Nafukovací raft sme si už k rieke odniesli sami.

Naša 24 členná skupina sa zmestila do 3 člnov. Najskôr nás skipery naučili ako správne držať pádlo a ako reagovať na základné povely: dopredu, všetci dopredu, ľavá dozadu, pravá dozadu a najmä ako reagovať na signál „BOMBA“! po tomto výkriku sme sa mali okamžite schovať na dno člna, nech by sa dialo čokoľvek. Potom nasledoval 9,5 km dlhý rafting po horskej rieke. Bolo to čarovné. Otcovia a ich deti (ženy na palube Navalu pochopiteľne neboli) pádlovali, uhýbali sa konárom a pišťali na perejách od vzrušenia. Signál BOMBA nakoniec zaznel 3x. Do raftu sme vtedy nabrali plno vody, až sme si mysleli, že sa potopíme. Cestou sme urobili niekoľko zastávok na kúpanie a tí odvážnejší si zaskákali do ľadovej rieky zo skál.

Ďalší deň sa niesol v znamení potápania. Niektorí sa ponorili po prvý krát a starí psy spravili 2 denné ponory. Po zotmení šli odvážnejší aj na nočné šnorchľovanie. Vystrojení baterkami pozorovali pohyby chobotníc a úhorov.

Streda bola celá športová. Plávanie a najmä turnaj rodinných klanov vo vodnom basketbale. Našťastie všetci prežili, ale svorne tvrdili, že tých 2x5 min hracieho času celkom stačilo....
Nasledovala súťaž zmiešaných plaveckých družstiev. Trasa bola vytýčená dvoma vztýčenými dekompresnými bójami a štafetovým kolíkom bol šnorchel. Štartovné bolo vo výške 10 kuna a víťaz mal brať všetko! Asi aj preto sa bojovalo srdnato a na hranici regulérnosti.

Voľaktorí zvolili umiestnenie šnorchla na gumičku na rameno, iní si ho pomerne „nebezpečne“ zastrčili do plaviek zozadu. Nakoniec sme sa najviac báli o dvoch dospelákov, ktorí vyzerali akoby im už blikali po obrátke kontrólky. Objavili sa aj protesty za stratený kolík, či neoprávnené použitie plutiev ale jury nakoniec všetko riešila s videorozhodcom a Pelinkovacom v lodnom bare.

Vo štvrtok sme zorganizovali individuálnu súťaž v skokoch z hornej paluby. Skákalo sa trojkolovo. Prvý skok musel podľa pravidiel byť nohami napred. Druhý skok s obratom o 180 stupňov a s „výrazom“ na tvári. Posledný skok bol z kategórie „voľný“ a umožňoval naplno rozvinúť kreativitu zúčastnených. Aj v tomto prípade si porota za účasti videorozhodcu poradila.

Ak k podujatiu prirátame skvelé počasie a skutočnosť, že v jeden večer až traja Petrovia na palube slávili svoje meniny, ináč ako s úspechom sa naša plavba skončiť nemohla.