Naši v podzemí

Molnár János Barlang. Budapešť

Potápanie nie je súťaživá aktivita, ale aj v tejto oblasti jestvujú ponory ľahšie a zložitejšie, bežné i uznávanejšie. K „stredoeurópskemu“ Everestu rozhodne patria aj zostupy v geotermálnej jaskyni Molnár János v Budapešti. Táto lokalita v absolútnom centre veľkomesta patrí medzi svetové unikáty. Mapa zatopených chodieb, ktorých dĺžka sa ešte pred pár rokmi rátala na pár desiatok metrov, sa vďaka enormnej snahe maďarských speleopotápačov rozšírila na viac než 6 km naťahaných šnúr. Hĺbkovo sa ich výskum z pochopiteľných príčin zastavil na neuveriteľných hĺbkach cez 80 metrov.

Náš prvý zostup v tejto lokalite, ktorý bol súčasťou kurzu jaskynného potápania sme absolvovali pod vedením inštruktora Jozsefa. Počas 90 min dlhého ponoru sme sa pohybovali v neuveriteľnom prostredí zaplavenej jaskyne a preplávali približne jeden kilometer podzemia.Hĺbkou sa náš vodca obmedzil na 23 m. Voda, až neprirodzene čistá sa podľa nášho názoru vyznačovala absolútnou čistotou, keď viditeľnosť obmedzoval len výkon našich svietidiel. Príjemnou zmenou oproti Slovensku bola teplota vody od 19-27 st.

Okrem nehybnej krásy skál, sme obdivovali množstvo nerastov v rôznych kryštalických formách. Chodby, v ktorých sme sa vznášali ako astronauti vo vesmíre, sme nachádzali aj pre nás neuveriteľné relikty z dôb dávno minulých. Steny jaskyne sú vyšperkované neznámymi lastúrnikmi, ba aj zubom žraloka, ktorý brázdil panónske moria pred viac ako 180 miliónmi rokov.

Aj keď sa v potápaní pohybujeme už viac než desiatku rokov, unisimmo sme sa zhodli v tom, že tento ponor sa u každého z nás rozhodne zaradí do Top 20. Cesta k ozajstnému zvládnutiu zručností jaskynného potápania je dlhá, ale vyplatí sa. Veď koľko zástupcov Homo Sapiens videlo to, čo my ? Naše poďakovanie patrí TDI Cave Instructorovi Jozsefovi Zelenákovi za odbornosť a profesionalitu. A tiež Michalovi Piškulovi, Radkovi Husákovi za podvodné fotografie.