Pro Dive ChorvČtsko 

Y-40 (metrov) v bazéne

 

Potápanie v bazéne so 40-metrovou hĺbkou a s termálnou vodou

Keď sme sa raz v máji vracali z úspešnej výpravy, z potápania na vraku HAVEN pri Janove, neodolali sme a zastavili sme sa pri vtedyy novučičkej stavbe údajne "najhlbšieho" bazéna na svete Y-40 pri Padove. Vtedy nás ešte (aniu po úpenlivom prosení) nepustili dnu, pretože na stavbe sa ešte stále pracovalo. Všetko sme si ale vynahradili v marci 2015, keď sme sa v počte cez 20 účastníkov vybrali do Talianska.

 

 

Bazén je na rozdiel od belgického NEMA33 veľmi silne orientovaný na apneistickú scénu. Nechýbajú reklamy, plagáty, shop vybavený pomôckami na freediving, ba aj na ich oficiálnej stránke nájdeš viac fotiek vyznavačov potápania na jeden nádych. Cesta z BA trvá približne 7 hodín a tak nám stačilo odísť zo Slovenska až po obede. Termín sme totiž dostali na 21:30 hod večer. Pred nami mali všetky výhodnejšie časy vybookované práve spomínaní apneisti.

 

 

Návšteve bazéna predchádzala elektronická komunikácia s personálom, ktorá bola navlas rovnaká ako v Bruseli. Dominovala jej neochota, neznalosť angličtiny a absencia relevantných informácií. Ale nedali sme sa! Jedn hodinová návšteva stojí potápača 35 Eur. Dosť. V cene je ale aj výstroj, preto sme si so sebou do Padovy brali len svoje masky a počítače.

 

 

Stredisko má tiež zvláštny spôsob rezervácie. Jeho návštevník si musí najskôr zakúpiť vstupenku a až po jej zaplatení je možné si rezervovať konkrétny čas vstupu. Po našom včasnom príchode do Y-40, kontrole potápačských preukazov a krátkom úvode Divemastera so žalostnou znalosťou cudzích jazykov sme si konečne mohli vybrať výstroj.

 

 

Stredisko ponúka celkom "unifikovaný" materiál, pozostávajúci z celkom rovnakých plutiev, kompenzátorov aj regulátorov. Pod vodou sme tak boli všetci navlas rovnakí a tak sme sa vzájomne rozlišovali len výtlakom a štádiom oplešatenia. Voda bola prekvapujúca teplá až 33-34 stupňov Celzia.

 

 

Bazén bol čistý a tak nám absencia chuchvalcov vlasov, žuvačky ani retiazky, na ktoré sme zvyknutí z našich bazénov až tak veľmi nechýbali. Y-40 ka je horizontálne členená tak, že bazén má niekoľko priestorov v nerovnakých hĺbkach. Zo začiatku v "stojnej" hĺbke (predpokladáme že pre aquafitness) neskôr v 5 m, 10 m a 15 m. Z posledne menovanej vedie dolu šachta až na dno.

 

 

Aj keď si potápač počas ponoru v tejto unikátnej stavbe plne uvedomuje, že je v "bazéne" predsa len zostup do 40 metrov hlbokej "šluchty" má svoje grády. V bazéne je relatívna tma, prerušovaná len našimi počítačmi LIQUIVISION s farebným displejom (koniec reklamnej vsuvky...:-) a Petrovou baterkou, ktorý si ju so sebou celkom intuitívne do bazénu zobral. Navyše celý priestor poskytuje tiež veľmi svojský akustický zážitok, ktorým sa ponor celkom odlišuje od otvorenej vody reálneho potápačského prostredia.

 

 

Do toho chuchvalec potápačov s viac či menej intenzívnym prežívaním tejto hĺbky, ako aj s rozdielnou úrovňou potápačských schopnostíi. Výstup späť do hĺbky 15 metrov, kde sa "rúra" opäť rozširuje do bazénu je potom perličkovým kúpeľom "par excellance".....

 

 

Celá jedna časť Y-40ky, je vystavaná ako "jaskyňa" s viacerými vstupmi a priestormi tak v horizontálnej, ako aj vo vertikálnej osi. Zadná časť tohto traktu však podľa nášho názoru predstavuje takmer "pravé jaskynné potápanie" so všetkým všudy. Úzke priestory, drsný povrch a tma. Môžte nás nazývať kuracími či zajačími menami, my sme tam však s jedným regulátorom s krátkymi hadicami a bez svetla nevliezli.

 

 

Fotenie v bazéne bolo obtiažne a tak máme nakoniec lepšie fotografie od naších "suchozemcov" čo zostali vonku v prechodovom tuneli, pripomínajúcom známe svetové akváriá. Hodina ubehla rýchlo a tak sme si nakoniec zaslúžili jedno "dekopivo". Druhý deň sme navštívili blízske Benátky, kde nám počasie neuveriteľne prialo. A cestou späť sme si odskočili do Álp na jazero Attersee. Vydarený výlet!

 

 
Použité ilustrácie sú z knihy - Jules Verne: 20.000 míľ pod morom