Mŕtve rameno Váhu, Komárno

Hľadanie pokladu.

Potápačské stretnutia môžu mať rôzne podoby. Od pokusov o dosiahnutie smiešnych až nezmyselných rekordov, cez preteky v orientačnom potápaní družstiev až po v susedných krajinách populárne „Hľadanie pokladu“. Práve posledne menovanej akcie sme sa počas prvého májového víkendu zúčastnili. Usporiadateľmi akcie boli chlapci z komarňanských potápačských klubov sídliacich pri Mŕtvom ramene Váhu.
Pokladom bola drevená bednička, opatrená jasnožltým plavákom guľatého tvaru, ktorý mal lepšie označovať miesto, kde (ako sa správne predpokladalo) mala s kovovými euromincami naplnená bednička klesnúť do bahna.

Ponor

Do vody sa nakoniec vrhlo spolu 18 hľadačov. To, čo nás prekvapilo nebola ani mizerná viditeľnosť okolo jedného metra, ale až neuveriteľne teplá voda. Veď naše počítače zobrazili cifru 18 stupňov Celzia! Občas sa na hranici viditeľnosti mihla nejaká ryba a tak sme obdivovali najmä enormne veľké Korýtka rybničné. Približne po uplynutí 25 min sa nám nad hlavami ozval vopred dohovorený signál búchania veslom do trupu pramice, neklamne naznačujúci, že poklad bol nájdený. Ako neskôr jeho objaviteľ z radov domácich matadorov priznal, do žltého plaváka vznášajúceho sa asi pol metra nad dnom vrazil priamo hlavou. Inak by si ho pri už spomínanej viditeľnosti v hĺbke okolo 6 metrov ani nevšimol.
Scenár podujatia po „nevyhnutnom“ potápaní bol jasný. Skvelý guláš, v ktorom nechýbala v tomto kraji ľahko dostupná maďarská paprika a posedenie v kruhu rovnako postihnutých jedincov. Nevynechali sme ani návštevu známeho Námestia Európy v centre Komárna.
Pekné. Do skorého videnia o rok!