Hemmoor - legendárna lokalita

Potápanie v kráteri ťažobne vápenca na severe Nemecka

Hemmor, ako jedna z najznámejších potápačských lokalít Nemecka nesklame. Práve naopak. Táto zaplavená ťažobňa vápenca nás svojou 7-8 metrovou viditeľnosťou v exponovaných miestach príjemne prekvapila. A miestami to bolo istotne aj viac než 10 metrov. Jej teplota bola od hladinových 18 stupňov Celzia až po studených 7 stupňov na dne.

Pretože sme boli na lokalite po prvýkrát, zvolili sme pohodlný vstup do vody z brehu a preplávali na neďaleko inštalovanú bóju. Pod ňou bola vo vzpriamenej polohe na kýle postavená plachetnica, ktorá kedysi brázdila vody jazera.

Postupne sme objavili na dne niekoľko campingových prívesov. Údajne jeden z nich slúžil kedysi ako útulok na miestnej, len rozvíjajúcej sa základni. Vliezli sme si do modrého Fordu a poprezerali rúry, pripomínajúce spriahnuté protiletecké delá. Rúry boli naposledy v prevádzke v 80-tych rokoch minulého storočia, kedy naposledy sa v lome ťažil vápenec. Nevynechali sme ani „číslo 1“ atrakciu Hemmoru, ktorou je vybetónovaný drvič vápenca. Na mieste, kde zvykli nacúvať nákladné vozidlá, ktoré vyklápali obsah korby do drviča, dnes stojí ich mladší príbuzný. Miestni potápači tu inštalovali takmer nepoškodené nákladné auto s korbou v zodvihnutej polohe.

Rýb je v jazere pramálo, zahliadli sme len niekoľko dúhových pstruhov a rakov. Za to však poskytuje zaujímavé pohľady na terasovito sa zvažujúce brehy a strmé nadol padajúce steny. Osobitne sa nám páčila pochmúrna atmosféra, vytváraná kmeňmi a zbytkami konárov zatopeného lesa, ktorá svojou zvláštnou hrou svetla a tieňov ašpirovala na scénu zo strašidelného seriálu o Adamsovcoch.

O zázemí pre potápačov netreba veľa hovoriť. Niekedy na potulkách svetom máme pocit, že to ide všade, len nie na Slovensku. Aj keď sme po príchode a zahlásení sa na miestnej základni zaplatili poplatok 10 Eur, celkom presne sme vedeli, za čo platíme.

Prístup autom až takmer k vode, stolíky na uskladnenie a pohodlné nasadzovanie výstroja, móla a rebríky až do vody, základňa s toaletami, camping aj chaty s možnosťou ubytovania v tesnej blízkosti, to všetko pre spríjemnenie pobytu potápačov.

Ako inštruktor som ocenil napríklad aj niekoľko okolo jazera rozmiestnených „telefónnych búdiek“ (pre mladších podotýkame, že to je taký telefón so šnúrou, ktorý sa nedá prenášať...) na volanie lekárskej pomoci s kontaktnými číslami a popismi riešenia potápačskej nehody, ale aj pohodlné rebríky pre bezpečný vstup do vody z móla, výcvikové plošiny či vybójkované pod vodu umiestnené atrakcie.

Ale potápačská atmosféra sa nekončila na hraniciach areálu jazera, ale prenášala sa aj do priľahlého, neveľkého mestečka Hemmor. Bývali sme v penzióne, ktorého steny boli vyzdobené UW fotografiami jazera a náčrtmi potápačských terénov, ale na podiv nechýbala ani „sušiareň“ materiálu a výstroja so stojanmi a extra vchodom priamo z parkoviska. A v miestnej reštaurácii boli ešte aj názvy jedál „potápačského“ pôvodu....

Iste sa dá namietať, že Hemmor, takmer na Dánskych hraniciach je od Slovenska značne vzdialený, ale svojou ponukou za návštevu raz za 2-3 roky, spojenou aj s potápaním v Severnom mori či v prírodnom parku s jesetermi v Ibbenbueren rozhodne stojí.

Fotky z výjazdu môžeš vidieť na našom webovskom albume.