Potápanie na Malte

Skvelé vrakové potápanie na ostrovoch Malta - Comino - Gozo.

Súostrovie Malta, sa nám z akýchsi neznámych príčin dlho vyhýbalo. A pri tom môžeme ostrovy Malta, Comino a Gozo zaradiť medzi najobľúbenejšie destinácie európskych potápačov. Ale naveľa došlo aj na Maltu a tak sme koncom októbra sedeli v lietadle z Viedne do Valetty. Už samotná cesta bola zážitkom, keď sme najskôr opúšťali pevninu priamo nad chorvátskym Šibenikom a videli vodopády Krka ako na dlani. Nasledoval prelet cez Jadranské more, kúsok Talianska, opäť more a potom už len Sicília a klesanie na Maltu. Len dvojhodinový let bol pre nás prvým prekvapením zájazdu.

Ostrov

Po prílete sme si zasa uvedomili, že Malta, ktorá je dnes členom EÚ a ako platidlo používa Eur je vlastne celkom maličký ostrov s priemerom len čosi cez 20 km. Aj keď mapa ostrova podľa názvov zobrazuje, že na jeho povrchu je niekoľko miest a dedín, my sme počas cesty z letiska mali pocit že ide o jeden útvar.

Z rádia šoféra nášho minibusu sa medzi celosvetovo populárnymi hitmi rinul zvláštny jazyk, ktorý nám pripomínal zmes portugalčiny, arabčiny a taliančiny. Ale veď koniec-koncov tam je Malta geograficky umiestnená. No a keď šofér zodvihol telefón, zacítili sme čosi aj z gréckeho jazyka.

Organizácia potápania

Na Malte majú logistiku potápania v celku obstojne zvládnutú. Ráno nás vyzdvihli pred hotelom, odviezli na základňu, kde sme nafasovali bedničku a olovo. Naše fľaše už boli medzitým naložené na korbách pick-upov. Odtiaľ sme sa premiestňovali na pomerne krátke vzdialenosti k potápačským lokalitám.

Na ostrove sa potápa spôsobom, keď sa z jedného miesta realizujú dva ponory. Zvyčajne jeden je „prírodný“ a druhý „vrakový. Nikdy nechýbalo parkovisko s toaletami ani stánok s občerstvením, kde sme si medzi ponormi pochutnávali na sendvičoch a anglickom čaji.

Autami, respektíve trajektom nás zaviezli aj na susedný ostrov Gozo, kde sme absolvovali dva krásne ponory. A na doplnenie celkovej mozaiky, sme dva ponory realizovali z rýchleho nafukovacieho člna.

Charakter ponorov

Pod „prírodným“ ponorom chápu miestny ponor na stene, popri podvodných vežiach, v tuneloch či iných skalných útvaroch. Brehy celého súostrovia sú nad a pochopiteľne aj pod vodou veľmi členité a tak vo väčšine prípadov niet núdza o ponory typu preliezania rôznych komínov a kaňonov.

V prípade „vrakových“ ponorov sme potápali spravidla vraky, ktoré boli úmyselne potopené pre potreby potápačov. Vždy boli len kúsok od brehu, v hĺbke do 30 metrov a upravené tak, aby aj ich penetrácia nebola príliš nebezpečnou. Ozajstné, rozumej prirodzeným spôsobom ponorené vraky sú poväčšine ďalej od brehu, dosažitelné len z plavidla a vo väčších hĺbkach.

Voda a jej obyvatelia

Čistota vody na Malte bola pre nás veľmi príjemným prekvapením, veď dohľadnosťou cez 25 metrov sa ostrovné vody vyrovnajú aj väčšine tropických destinácií. Aj teplota bola fajn. Tých 26 stupňov Celzia (na prelome októbra-novembra) na displejoch našich počítačov, sme pochopiteľne s vďakou ocenili.

Zastúpenie a najmä množstvo morských živočíchov vo vode v nás však vyvolalo skôr pocity sklamania. Rýb bolo pramálo a tak akékoľvek porovnávanie s Cyprom, Sardíniou či Korzikou vyšlo pre Maltu dosť biedne. Jedine hádam obrovité hnedé medúzy stáli za zmienku.

.

Jedlo na ostrove

Ani po dietickej stránke sme počas nášho pobytu nič nezanedbali. Hneď prvý deň sme sa zorientovali v problematike a skoncipovali jedálniček na niekoľko večerov vopred. Ochutnali sme postupne, mušle, kraby, kalamári aj ďalšie plody mora. Nasledoval dusený králik na zelenine s pravým domácim chlebom. Na záverečnú večeru nás pohostili pravým konským mäsom pripraveným „ťahaním“ dlhých 8 hodín.

Výlet po ostrove

Posledný deň nášho pobytu, keď sme pred odletom v záujme kvalitného vysýtenia sa pred odletom už nepotápali, sme si prenajali minibus so šoférom. Minibus bol O.K. Šofér už menej.... Ale nenechali sme sa znechutiť a navštívili sme postupne katedrálu v Moste, historické centrum v Mdine, hlavné mesto Valettu, neolitické stavby v Hagar Qim aj útesy Dingli Cliffs na južnej strane ostrova. Posledné záblesky pred západom slnka sme stihli pri detskom raji, v skanzene Popey Village.

Celkový dojem z výjazdu bol pozitívny, schuti sme si zapotápali, partia bola skvelá a na počasie sa nezvykneme sťažovať.