Vrak Zenobia

Vrakové potápanie pri Larnake. Cyprus.

Niekto má teda šťastie! Aj takto som si s určitou závisťou pomyslel, keď som prvýkrát uvidel pod vodou kontúry vraku potopeného plavidla.
Tak blízko pri brehu .........
V tak ideálnej hĺbke .........
A ešte k tomu taký obrovský ........

Prevádzkovatelia potápačských centier v okolí Larnaky sa asi ozaj narodili pod šťastnou hviezdou, keď osud zariadil, že potápačský business v tejto oblasti potrebuje silnú injekciu v podobe možnosti potápania sa na kolosálnom vraku. Neviem aký je charakter ďalších lokalít, ktoré sú ešte v rozumnom dosahu od ich základní, ale piesočná pláž v tesnej blízkosti nášho centra ani úsek smerom do Larnaky nedávali pre plytký vstup do vody a blízkosť viacerých tovární príliš veľa nádeje na krajší či náročnejší potápačský terén. Každopádne, my sme prišli na Cyprus s jasným cieľom dôkladne si zapotápať na Zenobii, na ktorej sme sa chystali realizovať 4 ponory.

Potopenie Zenobie
Keď trajekt Zenobia s nákladom nákladných áut a ďalšej techniky začal mať problémy s riadením, rozhodol sa kapitán lode pristáť v prístave Larnaka. Tu lodní inžinieri zistili vážne problémy so systémom palubného počítača, čo vyústilo k prieniku vody do priestorov balastu plavidla. Zenóbia bola odtiahnutá na otvorenú vodu približne pol míle od prístavu, aby mohli inžinieri pracovať na odstránení poruchy. Loď sa však naďalej nakláňala. Keď dosiahla náklon 45 stupňov skonštatovali, že nie je možné trajekt zachrániť. Kapitán žiadal opätovné povolenie pristáť v Larnake. Bolo mu však zamietnuté v obave, že neovládateľné plavidlo týchto rozmerov by mohlo celkom zablokovať dopravu v prístave. Trvalo 2 dni, kým Zenobia definitívne klesla pod hladinu približne 1,5 km od pobrežia. Je mi ľúto majiteľov plavidla aj všetkých, ktorých sa táto nepríjemná udalosť dotkla. Ale pravda je taká, že pri zániku „hladinového života“ Zenobie nedošlo k stratám na ľudských životoch. Kosti ktoré sme videli na vraku sú živočíšneho pôvodu a pochádzajú z uhynutého dobytka.

Lokalita par excellence
My potápači sme však získali prvotriednu lokalitu na všetky stupne vrakového potápania. Už sme spomínali blízkosť lokality k prístavu v Larnake. Veď naša loď patriaca základni Happy Divers hravo prekonala v priebehu niekoľkých minút vzdialenosť necelých dvoch námorných míľ. Aj hĺbka je fajn. Zenóbia narazila na dno, ktoré leží v 42 metroch. Horný okraj, respektíve ľavobok plavidla orientovaný k hladine (trajekt zostal ležať na ľavom boku) je len v 16 metrovej hĺbke. Preto tá moja závisť zo začiatku príspevku. Na Zenobiu tak prúdia zástupy rekreačných potápačov, ktorý si chcú užiť vrakového potápania s jemným nádychom penetrácie. Všetky naše ponory sa odohrávali v rozmedzí od 25-33 metrov. K takémuto cieľu sme nepotrebovali dvojité zásobníky, prídavné fľaše a všetky ostatné „technické rárohy“. Navyše voda v okolí Larnaky je pomerne čistá a príjemne teplá preto postačia aj bežné mokré obleky. Neznamená to však, že by si tu vyznávači technického potápania neprišli na svoje. V hlbších útrobách vraku, ktoré sme pochopiteľne nevideli je toho istotne ešte veľa zaujímavého.

Páčilo sa mi
Vrak bol pre mňa zaujímavý z niekoľkých aspektov. V prvom rade jeho veľkosť. Veď potopené plavidlo s dĺžkou cez 178 m nevídame až tak často. Rozmerom zodpovedala preto aj veľkosť lodných skrutiek, kotiev a príslušenstva. V druhom rade je to náklad, ktorí Zenobia transportovala. Na vraku zostalo 104 nákladných áut. Niektoré vypadli z plavidla, iné zostali v neprirodzených polohách všelijako poposúvané tak, ako sa loď nakláňala pre potopením. Najbizarnejšie polohy zaujali vo vnútri nákladového priestoru, kde vytvárajú na prvý pohľad nepreniknuteľný labyrint kolies, náprav, návesov a plachtovia. V skutočnosti nás naši sprievodcovia bezpečne a celkom suverénne týmto zdanlivým chaosom viedli naprieč plavidlom. A do tretice ma neskutočne prekvapila morská fauna prostredia vraku. Aj keď sme kapitálne kusy garúp nevideli, exempláre v rozmedzí od 1,2-1,4 metra boli tak bežné, že si ich na druhý deň už nikto z nás ani nevšímal. K tomu húfy rýb nad trupom vraku, ale aj chobotnice a murény.

Logistika zájazdu
Mne osobne, sa páčila aj celková organizácia zájazdu. Cestovali sme nízko nákladovou leteckou spoločnosťou, čo znamená že pri dostatočnom predstihu sme dosiahli slušnú cenu. Už na letisku nás s autami čakali zástupcovia nášho centra. Bývalo sa v hoteli stredného štandardu, čo nám neprekážalo. Ba naopak, všetci sme ocenili tesnú blízkosť s našim potápačským centrom a najmä chladivý efekt hotelového bazéna. Na základni (majiteľ bol Angličan) sme sa tak, ako asi na veľkej časti Cypru ľahko dohovorili. Splnili nám všetky naše priania, aj keď viacerí z nás, ktorí podnikajú pravdepodobne dostali lekciu z dôslednosti, s akou sme museli za všetky vykonané či len predpokladané služby platiť presne a vždy vopred. Ale pripúšťam, že to bol vzťah korektný a sprevádzaný s úsmevom. Problémom nebol ani nitrox ani väčšie, 15 litrové zásobníky pre dýchavičných.

Dietický program
Ako už to v prípade zájazdov s našim klubom býva, nemenej dôležitou súčasťou zájazdu bol aj dietický režim. Už pred odletom na Cyprus som sa tešil na baraninu či akékoľvek mäso so zeleninou a rôznymi omáčkami pre nás nevšedných chutí. Katka, ktorá už na Cypre bola nás po príchode skúsene informovala, že miestnou špecialitou je jedlo nazývané Meze. Tak sme to hneď prvý deň po potápaní skúsili. To vám bolo teda čosi!
Za stôl sme zasadli traja, asi preto nám po objednaní si Meze priniesli tri taniere s troma vidličkami. Po chvíľke tri kusy pečeného teľacieho, potom špeciálny opekaný syr a tak to pokračovalo ďalej. Keďže sme rôzne druhy mäsa prekladali vynikajúcimi šalátmi, výsledkom bolo, že po 10 chode nikto z nás už viacej nevládal. A to sme vraj neboli ani v polovičke pôvodného programu Meze.....

Ďakujem všetkým, ktorí sa pričinili o to že výjazd na Zenobiu bol pre mňa takým zážitkom.