Ponor v termálnej vode

Jazero s teplou vodou v mestečku Tata - Maďarsko

Bolo to zaujímavé potápanie. Každý z tých dvanástich mužov a žien, si na tejto relatívne malej a nenápadnej lokalitke našiel niečo, čo ho zaujalo a utvrdilo v presvedčení, že tých 120 km od Bratislavy stálo za to cestovať.

Pre starých bobrov

Niektorí z nás si spomenuli na staré časy, keď sme sa potápali v sladkých vodách na Žitnom polostrove, keď sme predierajúc sa cez vodný porast objavovali svet pod vodnou hladinou. Z vody sme vtedy vychádzali celý polepený ako vodníci, ale so šťastným úsmevom na tvári a s pocitom, že: “toto nie je pre každého”…..

Flóra jazierka pokrývala takmer celé dno. Okrem toho, vertikálne rastúce rastliny tvorili zaujímavé stĺporadia, absidy a miestami aj jaskyne. Bolo príjemné sa v neveľkej 3-4 metrovej hĺbke predierať týmto svetom ako vystrihnutým z akčného science-fiction filmu.

Teplá voda

Druhým žabím mužom (žien) neskutočne imponoval fakt, že aj keď nie sú šťastnými majiteľmi suchých oblekov, predsa sa mohli rovnocenne potápať s ostatnými. Voda pri hladine mala 21 stupňov Celzia a pri dne v blízkosti prameňov dokonca o dva viac. A tak nebolo treba rukavice ani žiadne vestičky a doplnky. Na to že bolo vonku pár stupňov nad nulov nie zlé ?

Bizarné ryby

Bolo aj čosi pre ichtyológov – amatérov. Voda v jazierku nie je prehnane kyslá ani silno mineralizovaná. Jej kvalita je porovnateľná s pitnou vodou tečúcou z kohútikov našich vodovodov. Napriek tomu boli ryby v jazierku akési “čudné”. Plávali v neprirodzeným polohách mimo os ich tela, pohybovali sa akosi “trhane”, často troche “nezmyselne” menili smer a podobne. Ktosi poznamenal, že boli “nadrogované”….. Každopádne bolo vidieť, že vo vode s mierne vyšším obsahom CO2 sa niektorým druhom darilo lepšie ako iným.

Bublajúci piesok

Ak by sme však mali vypichnúť niečo, čo zaujalo všetkých a čo doteraz mnohí nikdy nevideli, tak to bola najväčšia atrakcia jazierka – podvodné pramene. Na viacerých miestach, bolo inak rastlinstvom pokryté dno prerušené ostrovčekmi jemného, svetlého piesku. V ňom, ako v kráteroch sopiek bublali vývrevy teplej vody.

Nikto neodolal a každý potápač ponoril ruku do tohto roztopašne bublajúceho piesku, pripomínajúceho poskakujúceho psíka s dlhou srsťou. Občas z prameňa vyletela k hladine bublina plynu. Zo stredu týchto minikráterov sa k okrajom šírilo pravidelné cirkulárne vlnenie. Zaujímavé a nevšedné.

Dietický program výjazdu

Naši hostitelia z miestneho klubu, nezostali nič dlžní povestej maďarskej kuchyne. Dostali sme skvelé mäso na ražni, šnicle a neuveriteľný domáci biely chlieb. K tomu nápoje a after-dive drink vo forme dvoch tesne po sebe idúcich poldecákov pálenky. Nikto sa nesťažoval. Pravda – okrem šoférov, čo s ľahostajným výrazom cucali nealkoholické pivo…..

Podčiarknuté – sčítané

Bývať na juho-západe Slovenska, keď napríklad cesta z Bratislavy trvá len 1,5 hodiny a neísť aspoň raz za život do Taty, ktorá poskytuje troche inú perspektívu na potápanie považujeme jemne povedané za “čudné”.

O podmienkach za akých môžeš s nami vycestovať do Taty nájdeš na tomto mieste .

Ďalšie fotky nájdeš na webovom albume Klubu Aronnax.