S deťmi na bicykloch popri Dunaji

Dunajská cyklistická cesta.

Dlho sme sa rozprávali o takom sne. Splaviť sa dolu Dunajom od prameňa, až po jeho ústie v Čiernom mori. A máme aj taký „podplán“ - na bicykli prejsť od Passau v Nemecku až po Bratislavu. Ale zatiaľ na to naše deti nemajú vek ani silu. Tak to aspoň skúšame na etapy, pekne postupne a pomaly.

2005 ... Bratislava (Starý Háj) – Čuňovo

V prvej etape nášho Dunajského projektu sme zvolili jednoduchú etapu v bezpečí petržalskej hrádze. Na kolesách cestovali aj tí najmenší, ktorí budili pozornosť okolobicyklujúcich a okolokorčulujúcich.

Etapu sme zvládli v pokojnom tempe, s jednou zástavkou na kofolu a len s jedinou výmenou Pampersky. Napriek skorému májovému dátumu, bolo mimoriadne teplo, preto sme neodolali a vykúpali sa v Rusoveckých jazerách.

2006 ... Bratislava (Sad Janka Kráľa) – Bratislava (Starý Háj)

Pomocné kolieska na bicykloch našich detí išli dolu, etapa sa predĺžila a do hry vstúpili aj starí rodičia. Bolo aj trocha plaču po prvom ozajstnom páde a zoznámení sa s tvrdosťou asfaltu na bratislavskej hrádzi.

2007 ... Čuňovo – Rajka (Hranica s Maďarskom)

K bicyklovaniu sme vzhľadom na skvelé počasie pridali aj opekačku. Pre projekt Dunajskej cyklistickej cesty sme získali ďalších priaznivcov a tak je nás stále viac.

Do hry sme museli zapojiť aj servisné vozidlo, ktoré nás z hraníc s Maďarskom dopravilo späť do Bratislavy.

2008 ... Hainburg an /Donau – Bratislava (Sad Janka Kráľa)

Etapou roku 2008 sa stal cyklistický výlet z Hainburgu do Bratislavy. Bicykle sme nahádzali do prodajváckeho Tranzitu (áno, vtedy ešte jazdil) a účastníkov do troch minibusov.

Autá sme zaparkovali na dunajskom nábreží v Hainburgu. Deti vypili toľko vody, koľko vládali sadli na bicykle a šlo sa. Najmladším účastníkom bola Emka Libová. Statočne však krútila pedálmi a ako sa neskôr ukázalo, mala síl ešte aj na rozdávanie.

Najskôr sme šli lesom a rôznymi skalnými tunelmi. Výhľad na zákruty Dunaja bol kolosálny. Potom bola jazda smrti po úzkej cestičke v lese, kde sme museli aj preliezať cez popadané stromy. Z ničoho nič, sme sa odrazu ocitli na golfovom ihrisku. Hráči museli kvôli nám prestať hrať, aby nám neublížili rýchlo letiacimi loptičkami.

Dobrodružstvo pokračovalo slepou cestičkou lemovanou žihľavou s výškou, až ponad naše hlavy. Nakoniec sme sa po hrádzi dostali až naproti Devínskemu hradu. Tu sme si v lesíku pri vode našli skvelé miestečko. Aj keď voda v Dunaji bola dosť čerstvá, všetci sme sa kúpali. Zábava to bola najmä keď prechádzali okolo lode a vytvárali vlny. Bola aj opekačka a dramatické preplávanie na opustený ostrovček.

Po 2 hodinách pikniku, nasledovala divoká jazda cez pole medzi traktormi a nakoniec asfalt až do Bratislavy. V sade Janka Kráľa sme si dali zaslúženú kofolu a zakreslili do mapy ďalšiu prekonanú etapu Dunajskej vodnej cesty.

2009 ... Orth an /Donau – Hainburg an /Donau

Deti kúsok podrástli, tak sme si trúfli na náročnejší projekt. Jeden zo starých rodičov sa ujal šoférovania servisného vozidla Mercedes Sprinter, do ktorého sme naložili bicykle aj vozíky. Pred samotnou jazdou, sme najskôr navštívili zámoček v Orth an der Donau.

Raritou zámočku je on-line kamera, ktorá nepretržite monitoruje život v hniezde bocianej rodinky, ktorej sa život na zámku zapáčil natoľko, že už ani neodlieta do teplých krajín.

Súčasťou areálu, je aj prírodná expozícia lúžnych lesov. Nechýba v nich jazierko s atrakciou. Dal sa doň vojsť špeciálnou chodbou a cez sklo pozorovať život pod jeho hladinou, kde plávali ryby a ďalší zástupcovia dunajskej fauny. Deti sa potešili korytnačkám močiarnym, hadom a ďalším volne behajúcim potvorám.

Potom nasledovala takmer 25 kilometrov dlhá etapa po hrádzi.Chalani boli rýchly, dievčatá opatrné a starí rodičia bojazliví.

Nakoniec sme sa všetci bez zranení zišli v Hainburgu tam, kde sme rok predtým začínali. Zdanlivo unavené deti, ešte dobré dve hodiny šantili po ihrisku.

Fajn akcia !

2010 ... Orth an /Donau – Wien

Na rok 2010 sme si naplánovali trasu, ktorou sme chceli uzavrieť úsek medzi rakúskym a slovenským hlavným mestom. Etapa viedla z Orth/Donau do Viedne.

Logistiku sme riešili zapožičaním veľkej dodávky, v ktorej sme transportovali našich dvojkolesových tátošov. Posádka sa zviezla automobilmi. V trojgeneračnej zostave sme mali deti aj seniorov. Tentokrát sme išli v opačnom garde, proti prúdu Dunaja a akoby „hore kopcom“. Začínali sme pri nám už z minulého roku známom zámočku Orth, odkiaľ sme sa svižne premiestnili na riečnu hrádzu. Prostredie lužných lesov bolo nádherné. Videli sme množstvo skutočne veľkého vtáctva, ba aj zopár plazov. Ramená Dunaja boli plné leknínov a ďalšej riečnej kveteny.

Trasa nás postupne viedla lesnými chodníkmi, poľnou cestou a samozrejme najmä asfaltovou hrádzou. Koniec etapy po priblížení sa k Viedni sme dokonca museli prekonať úsek internej komunikácie vo vnútri rafinérie. Samí záver v meste pripomínal bicyklovanie v mestskom parku okorenené prítomnosťou naháčov z viedenských nudistických klubov.

Aj keď predpoveď počasia nebola ktovie aká, nakoniec všetko dobre dopadlo v duchu známej detskej pesničky: „sláva nášmu výletu, .........“